Nečakaný výbuch v Leviciach

Do Levíc išla "Karlovka" po tri body v pozícii jasného favorita. Predurčoval ju k tomu skvelý výkon v predchádzajúcom zápase proti silnému Slovanu, ako aj výsledok posledného vzájomného súboja oboch súperov v máji tohto roku, v ktorom sme svojho dnešného súpera rozdrvili 20:4. Opäť sa však ukázalo, aké zradné je v tejto vekovej kategórii s čímkoľvek vopred rátať.

Možno to bola únava z pomerne zdľhavého cestovania a nezvykle skorého vstávania. Možno to bolo podcenenie súpera v hlavách našich hráčov. A možno to bol jednoducho "Deň blbec", ktorý sa z času na čas pritrafí aj väčšiemu mužstvu, ako je súčasná Karlova Ves. V Leviciach sme jednoducho vybuchli a "zhoreli" na celej čiare.

Pre úplnosť treba dodať, že súpiska domácich mala s tou z jari iba pramálo spoločného, objavilo sa na nej až 11 (jedenásť!) hráčov, ktorí na jar na Úderníckej z neznámych dôvodov nehrali. Do hry Levíc priniesli novú kvalitu, ale tento zápas bol predovšetkým o našom výkone a prístupe. Levice hrali od začiatku jednoduchý futbal, dlhými prihrávkami, vrátane výkopov brankárov za chrbát našej obrany sa snažili čo najrýchlejšie dostať loptu na svojich zakončovateľov N. Urblíka a I. Pišteka. Na prekvapenie, naša obrana, ktorá udržala na dištanc oveľa variabilnejší útok Trenčína, či Slovana, sa ukázala ako veľmi zraniteľná. Najmä pred B. Čomorom panoval tentoraz neuveriteľný neporiadok a len výborným zákrokom nášho brankára a šťastiu môžeme vďačiť, že sme už po prvom polčase neprehrávali neriešiteľným rozdielom. Naše góly padali iba po notoricky známej osi Srpoň - Lednár, ostatní hráči sa v útoku nepresadili, chýbalo dôraznejšie zakončenie, šance D. Kachúta, M. Hargaša alebo L. Hasíka urobili z domáceho brankára R. Bónu muža zápasu.

Kto čakal, že po prestávkovom "umývaní hláv" príde karloveský uragán, ťažko sa zmýlil. Uragán prišiel, ale z celkom opačného smeru. V úvodných troch minútach druhého polčasu sme inkasovali štyrikrát a bolo prakticky po zápase! Oveľa smutnejší ako priebežný stav bol však obraz našej hry v druhom dejstve. Chlapci nedokázali realizovať ani dve presné prihrávky na kratšiu vzdialenosť za sebou, absolútne chýbala medzihra a o finálnej fáze sa nám v nedeľu dopoludnia mohlo iba snívať. Ukázalo sa tiež, že ak sa nám nedarí, tím zatiaľ nemá prirodzeného lídra, ktorý by mal schopnosť zdvihnúť morálku celého mužstva.

V tejto kategórii by nemali byť výsledky a postavenie v tabuľke najdôležitejšie. Isteže, prepásnutá šanca dostať sa vyššie mrzí. Oveľa alarmujúco však vyznel náš herný prejav. Chlapci po kultivovaných výkonoch proti Trenčínu a Slovanu sa akoby za pár dní vrátili na úroveň sídliskového futbalu. V pondelok ich čakal trest: tréneri im naordinovali kondičnú prípravu bez lopty. Za všetko hovoria slová jedného z nemenovaných hráčov opisujúc svoje pocity, keď vracal odkopnutú loptu vedľa trénujúcemu ročníku 2002. Bol to jediný dotyk s loptou počas celého tréningu: "Tati, ani si nevieš predstaviť, aké to bolo úžasné kopnúť si do lopty!" :). Zostáva veriť, že chlapci do ďalšieho víkendu nájdu znovu chuť do futbalu a odnesie si to mimoriadne talentovaná Senica.

FK Slovan Levice - FKM Karlova Ves Bratislava 11:6 (5:3)
Góly: Lednár 4, Hargaš, Srpoň.
Zostava: Vajda, Čomor - Vavro, Petrila, Horváth, Oros, Berec, Hargaš, Horn, Hržič, Veidinger, Šogor, Srpoň (C), Žilinský, Kachút, Sadloň, Vavríček, Lednár, Hasík, Fanev, D. Polák. Tréneri: Šogor, Chocina.