Štefan Šogor: Nebudeme naháňať body za každú cenu

Ešte pred necelým rokom bol len jedným z rodičov, ktorý futbalovému klubu v Karlovej Vsi zveril dvoch svojich synov. Zhodou rôznych okolností v polovici marca 2015 prevzal trénerskú taktovku v kategórii U11. Niežeby nemal na to zodpovednú kvalifikáciu,  veď je držiteľom trénerskej A licencie UEFA a viacerí z nás ho už predtým poznali ako riaditeľa Coerver akadémie na Slovensku.  Predsa len, bola to preňho razantná zmena a do istej miery krok do neznáma. Deťom sa od prvého tréningu snažil vštepiť svoju futbalovú filozofiu. Popritom chcel so cťou dokončiť jarnú časť prípravkárskej ligy v situácii, keď sa vo väčšine zápasov musel spoľahnúť na mimoriadne úzky káder so 7-8 hráčmi. S perspektívou prvej ligy mladších žiakov od novej sezóny sa zároveň pustil do neobvykle veľkorysého skautingu, za ktorý by sa nemusel hanbiť nejeden profesionálny agent. Výsledkom bol príchod viac ako desiatky šikovných hráčov a v podstate úplne nový tím, ktorý sa stretol na júlovom predsezónnom sústredení v Nemšovej. Vtedy azda ani najväčší optimista nemohol tušiť, že toto mužstvo bude po polovici súťaže na 4. mieste prvej ligy mladších žiakov Západ, hneď za dlhoročnými baštami mládežníckeho futbalu na Slovensku. Pred jarnou odvetou odpovedal na otázky hlavný tréner FKM Karlova Ves Bratislava U 12 Štefan Šogor.

Ako by ste s určitým odstupom času zhodnotili účinkovanie mužstva v jesennej časti súťaže?
Pre nás všetkých to bolo do istej miery prekvapenie, keďže väčšina detí bola v klube nová. Po určitom rozpačitom začiatku, keď nebolo úplne jasné, koľko detí a v akej kvalite bude schopné hrať prvoligovú súťaž, sa veľmi rýchlo ukázalo, že naše mužstvo má potenciál, a ak sa s ním bude dlhodobo pracovať, môže sa ďalej rozvíjať a zlepšovať.

Ktorý zápas alebo okamih jesene bol pre celkový výsledok mužstva v prvej polovici súťaže kľúčový?
Všetci hovoria o zápase proti Spartaku Trnava, ktorý akoby celé mužstvo preklopil do takého nastavenia, že si začalo veriť aj v ďalších zápasoch. Ja si myslím, že rovnako dôležitý bol už zápas v Zlatých Moravciach, kde sme dokázali do poslednej minúty hrať na hranici svojich možností a napokon sme ten zápas proti veľmi kvalitnému tímu doviedli do víťazného konca.

V ktorom zápase sa predvedená hra mužstva a celkový výkon najviac približoval predstavám trénerov?
Boli to určité momenty v druhom polčase zápasu proti Trnave. Mužstvo vtedy proti kvalitnému súperovi, ktorý síce v tom čase prežíval menšiu krízu, ukázalo svoj futbalový aj morálny potenciál. Ťažili sme z toho aj v ďalších zápasoch. Pre šampiónov je dôležité a zároveň príznačné, že dokážu vyhrať, aj keď nehrajú dobre. To sa neskôr ukázalo vo viacerých zápasoch, v ktorých mali naši súperi ako Senec a Dunajská Streda možno kvalitnejšie individuality, napriek tomu sme priebeh týchto zápasov dokázali kontrolovať a doviesť do víťazného konca. Aj keď nie vždy sme my tréneri boli s našou hrou spokojní.

Na jeseň sme až 5 zápasov vyhrali o gól, resp. o dva, čo je v tejto súťaži hranej paralelne na dvoch ihriskách minimálny rozdiel. Čomu sa to dá pripísať?
Bolo to o tom, že tím sa zomkol, že sme navzájom spolu dobre komunikovali a snažili sa hráčov presvedčiť, aby držali spolu a snažili sa na ihrisku vydať všetko, čo v nich v danom momente bolo. A myslím, že väčšina našich hráčov aj hrala v týchto zápasoch na hranici svojich možností.

Futbal je kolektívna hra a tréneri túto otázku nemajú veľmi radi, ale predsa len, ktorí hráči pozitívne prekvapili a boli lídrami tímu?
Veľkým prísľubom v tomto tíme je Maťo Oros, ktorý futbalovým myslením, ako aj mentálnou výbavou prevyšuje väčšinu ostatných detí. Cením si aj jeho prístup k tréningom a zápasom a celkový vplyv, ktorý má na ostatných v mužstve. Potrebuje ešte fyzicky vyspieť, ale to je otázka času. Najmä v druhej polovici jesene patril medzi najlepších Edo Hrzič. Obdivujem, ako sa vysporiadal s úplne novým postom, na ktorom dovtedy vôbec nehral. Na druhej strane máme viacerých hráčov, ktorí majú obrovský potenciál, avšak zatiaľ sa ho nepodarilo úplne využiť.

Ako ste si “sadli” s asistentom trénera Matejom Chocinom a ako máte rozdelené právomoci a zodpovednosti pri mužstve?
Asistenta trénera Mateja Chocinu mi odporučil bývalý tréner karloveskej U12-ky Marek Ďanovský. Po dvoch-troch tréningoch som rýchlo zistil, že nebudeme mať spolu najmenší problém a jeho angažovanie sa ukázalo ako dobrá voľba. Málokto v tak mladom veku je schopný takých vecí, ako Matej. Dokáže plnohodnotne viesť tréning, má k deťom naozaj blízko - možno niekedy až príliš - čo majú niektorí tendenciu zneužívať. Naše kompetencie sú rozdelené tak, že asistent vedie zahrievaciu časť tréningu, rozcvičky, úvodné cvičenia, senseball, do ktorého som ho zasvätil. Má na starosti tiež kondičné a stabilizačné cvičenia, ktoré robíme v istých fázach tréningu. V zápasoch koučujeme rovnocenne.

Všimli sme si, že vo viacerých zápasoch ste koučovali v oboch polčasoch tie isté formácie. Je to zámer?
Skúsenosti sme počas jesene zbierali aj my tréneri. Hoci metodické odporúčanie od zväzu hovorí, že aj tréneri by sa mali pri koučovaní formácií striedať, nevideli sme ani u súperov prax, ktorá by výraznejšie prevládala. Väčšina súperov dokonca ani nemala dve vyrovnané “sedmičky”, ako máme my, skôr mali jednu silnú a druhú slabšiu. Vyskúšali sme oba modely, ale ani teraz nemôžem jednoznačne povedať, čo je pre tím lepšie. Ak tréner koučuje oba polčasy tú istú formáciu, dokáže rýchlo zistiť, v akom stave sa jeho hráči nachádzajú a urobiť prípadné korekcie v ďalšom priebehu hry a ovplyvniť tým vývoj zápasu. Na druhej strane, ak sa pri koučovaní našich formácií prestriedame, môžeme si prečítať súpera a v druhom polčase prispôsobiť hru svojho tímu.

Počas zimnej prípravy mužstvo neodohralo ani jeden zápas resp. turnaj v hale. Prečo? Aký je Váš všeobecný názor na prípravu v hale?
V halových turnajoch sa prestrieda maximálne 8-10 hráčov. S naším kádrom by sme museli chodiť paralelne na niekoľko turnajov, aby si chlapci skutočne zahrali. My sme zvolili formu prípravných zápasov. Máme k dispozícii umelú trávu, viacmenej nám prialo počasie. Nevyšlo to úplne všetko podľa predstáv a niektoré zápasy boli zrušené kvôli nepriaznivému počasiu alebo odrieknuté, lebo súper zmenil svoj program. Každá formácia napokon zohrala počas zimnej prípravy po tri regulárne zápasy 60 až 75 minút, väčšinou proti starším. S hľadaním vhodných súperov počas zimy je vždy problém. Slovan a Inter mali svoj program dohodnutý už podstatne skôr, ostatné bratislavské tímy hrajú zimnú halovú ligu a neboli ochotné svoj program cez víkendy “zdvojovať” vložením zápasu s nami. Navyše nemajú toľko detí, aby sme hrali s dvomi formáciami. Mali sme niekoľko ďalších pozvánok na prípravné zápasy od súperov zo stredného Slovenska. Prijali sme tú prvú od MŠK Žilina, ďalšie sa nám zdali aj z časového a finančného hľadiska voči rodičom ako príliš zaťažujúce. Z bratislavských klubov sme hrali s tými, ktorí sú v popredí tabuľky – Domino, NMŠK, FC Ružinov, FK Rača.

Čomu najviac a ktorým činnostiam ste sa snažili venovať v zimnej príprave?
Zatiaľ čo počas jesene sme sa na tréningoch venovali zdokonaľovaniu individuálnych činností a techniky hráčov, aj prostredníctvom metodiky coerver, v zime sme tak trochu experimentovali a popri coerver technike sme sa viac zameriavali na mentálny rozvoj chlapcov. Dôraz sme kládli na tzv. “live kinetiku”, ktorá je veľkým trendom napr. v Nemecku. Pozostáva z cvičení, pri ktorých deti musia robiť v jednom okamihu dve tri rôzne činnosti, na ktoré sa musia koncentrovať, zatiaľ čo futbal samotný je pritom iba podružnou činnosťou, napr. vyhadzovanie si jednej lopty rukou, zatiaľ čo druhú loptu si prihrávajú. Futbal sa nehrá nohami, ale hlavou. Hlava určuje, čo budú robiť nohy. Takže pri tomto experimente bol primárnym cieľom rozvoj ich mentálnych schopností. Možno sa výsledky nedostavia hneď na jar, každopádne chceli sme týmto experimentom dosiahnuť, aby sa pri riešení bežných futbalových situácií posunuli ďalej, riešili ich vo väčšej rýchlosti, aby boli schopní nájsť spomedzi viac možných riešení to správne. Viem, že deti chodili z tréningov viac mentálne unavené.

Na jeseň zasiahlo do zápasov celkom 29 hráčov. Môže sa tento počet na jar ešte navýšiť, alebo už existuje pomerne stabilná kostra mužstva?
Jarnú časť odohráme s najväčšou pravdepodobnosťou vo veľmi podobnom zložení ako jeseň. Zrejme už nebudeme môcť z rôznych dôvodov rátať s Bertou (Papulová) a Miškom (Herényi). Zásadnejšie oživenie súpisky môže nastať v lete, máme vyhliadnutých 2-3 nových hráčov, uvidíme, či budú mať záujem pokračovať vo svojom futbalovom raste v našom klube.

Aký futbal by tréneri chceli, aby mužstvo predvádzalo v jarných zápasoch?
Mali by sme byť v zápase schopní slušnej medzihry, povedzme s 5-6 presnými prihrávkami. Mali by sme si vedieť dokázať vedome vytvoriť konkrétnu hernú situáciu, dostať sa do stredu ihriska a pred súperovu šestnástku vlastnou hrou, nie na náhodu prekopnutím polovice ihriska. Mali by sme hrať tak, aby každý hráč mal v danom momente na výber aspoň dve-tri možnosti, ako danú hernú situáciu vyriešiť, lebo spoluhráči mu tieto možnosti svojím pohybom ponúknu. Mali by sme byť schopní v danom momente sa rozhodnúť, či využijeme postupný prechod do útoku, alebo rýchly protiútok. Úspechom bude, ak chlapci budú chcieť niečo vymyslieť a podarí sa im to zrealizovať. Budeme chcieť viac zapájať brankárov ako plnohodnotných hráčov do rozohrávky. Obaja to už majú v nohách, sú schopní kvalitnej rozohrávky aj hlbšie v poli. Jediné, čo im chýba, je zdravé sebavedomie. Musia sa ešte naučiť lepšie komunikovať so svojimi spoluhráčmi v obrane. Ak to dokážu, okamžite získavame výhodu jedného hráča navyše.

Existuje nejaký konkrétny cieľ, alebo výsledok, ktorý by Vám trénerom urobil na jar ozajstnú radosť?
Osobne budem spokojný, keď sa priblížime k výsledkom z jesene a niektoré zápasy sa nám podarí vyhrať jasnejšie, ako iba o gól. Nemám však veľké oči, ten progres zase nebude až taký rýchly. Na to, aby sme začali hrať úplne vyrovnané zápasy s tromi najlepšími mužstvami našej kategórie, nám chýba väčšia vyrovnanosť v oboch formáciách. V tomto momente máme na to, aby sme hrali vyrovnané zápasy, základné “sedmičky”. Akonáhle potrebujeme prestriedať, ten “odskok” v kvalite je predsa len väčší, ako by bolo želateľné. Možno to bude o rok-dva úplne inak, zatiaľ nám  však chýba širší a vyrovnanejší káder.

Karlovka má na jar pomerne ťažký žreb. S akým bodovým ziskom by ste boli spokojný po prvých piatich zápasoch?
Nebudeme naháňať body za každú cenu. Myslím, že by sme v úvodnom zápase v Nitre mohli hrať vyrovnanejšiu partiu ako na jeseň. Nitra má však nesmierne široký káder a ak budú proti nám kompletní, budem jednoducho rád, keď s nimi zohráme vyrovnaný zápas až do konca. Mohli by sme reálne vyhrať dva z prvých piatich zápasov jari. Ale ťažké to bude všade, aj na Hornej Nitre, ktorá sa drží v popredí a tiež na našom vlastnom ihrisku. Nie je žiadnym tajomstvom, že domáca tráva nie je práve v ideálnom stave. Preto do istej miery môže náš bodový zisk závisieť aj od toho, v akom stave bude po zime ihrisko na Úderníckej, pretože ten štýl hry, ktorý chlapcov učíme, vyžaduje kvalitný terén. Samozrejme, nechceme a nebudeme náš štýl hry prispôsobovať stavu ihriska. Matematicky povedané, ak budeme mať po prvých piatich zápasoch 6-7 bodov, budem spokojný.