Tréner Šogor: Po tejto jari končí futbalové detstvo, tak si najbližšie mesiace vychutnajme

Pred odvetnou časťou prvej ligy mladších žiakov U13 poskytol nášmu webu rozsiahly rozhovor hlavný tréner Štefan Šogor.

Ako by ste zhodnotili účinkovanie mužstva v jesennej časti súťaže?
Jeseň napokon bodovo dopadla podľa predpokladov. Po hernej stránke až na dva zápasy – proti Trnave a v Leviciach – sa dá povedať, že chlapci hrali dobre, napriek prehrám. Naučili sme sa hrať vyrovnané zápasy proti súperom, ktorí kvalitne trénujú a navyše majú – na rozdiel od nás - možnosti neustále dopĺňať svoj káder o ďalších šikovných hráčov.

Ktorý zápas sa mužstvu herne, prípadne aj výsledkovo najviac vydaril?
Výborný zápas sme odohrali proti Slovanu, ktorý nastúpil v najsilnejšom zložení. Vyrovnané zápasy sme zvládli proti Nitre, Senici, či Dunajskej Strede. Nebola to vôbec hra mačky s myšou, naopak, dokázali sme sa im postaviť a odohrali proti nim to, čo sme mali natrénované. Je pravda, že niekedy sme museli zvoliť defenzívnejšie rozostavenie, lebo súper nás individuálne prevyšoval. Nad tými súpermi, proti ktorým sme museli potvrdzovať úlohu papierového favorita, sa nám podarilo zvíťaziť, s výnimkou už spomínaných Levíc. Netvrdím, že to bolo vždy jednoznačné a ľahké, napríklad zápas na Hornej Nitre bol mimoriadne náročný. Máme po jeseni 19 bodov, čo nie je najpodstatnejšie. Jeseň hodnotím celkovo pozitívne, aj keď je pravda, že som osobne čakal ešte o trošku viac.

Viac ako polovica našich gólov padla po spolupráci dvoch hráčov – O. Lednára a S. Srpoňa. Bolo zámerom postaviť hru tímu práve na nich, alebo jednoducho tak výrazne vyčnievajú spomedzi ostatných?
Obaja chlapci skutočne na jeseň nad ostatnými vyčnievali, a to herne, fyzicky, aj mentálne. Ich góly nás výsledkovo držali nad vodou. Musím však priznať, že naším trénerským zámerom bolo skôr túto dvojicu v niektorých zápasoch rozdeliť, aby sme ich schopnosti dokázali rovnomernejšie využiť pre hru celej formácie. Nie vždy sa to podarilo, ale v tomto veku je podľa môjho názoru stále ešte vhodné chlapcov nechať rotovať na rôznych postoch a hľadať pre nich najlepšiu pozíciu. Samozrejme, aj v tomto veku už sú hráči, ktorí sú typologicky jednoznačne nastavení na daný post, či už v defenzíve alebo ofenzíve. 

Aké zmeny v kádri nastali pred jarnou odvetou?
Polákovci budú na jar hrávať vo svojom ročníku 2005, čiže v kategórii U12. Lukáš Vavro prestúpil do FC Petržalka Akadémia a Bruno Berec sa rozhodol skončiť so súťažným futbalom. Novou akvizíciou je Adam Krajčír z Malaciek. Mali sme vyhliadnutých a kontaktovaných ešte niekoľko hráčov, žiaľ, nepodarilo sa nám ich priviezť do klubu. Minimálne na dvoch miestach by sme potrebovali zvýšiť kvalitu a konkurenciu. Je však pravdepodobné, že vytipovaní hráči nás posilnia v letnom prestupovom období.

Viacerým chlapcom končí v lete hosťovanie v klube. Je záujem na ich ďalšom pôsobení?
Určite áno. Naše mužstvo sa tvorilo za pochodu v pomerne zložitých podmienkach. Táto kategória má málo kmeňových hráčov priamo z Karlovky, ktorí vyrástli v karloveskej prípravke. Som presvedčený, že hráčom, ktorí sú u nás na hosťovaní, náš klub prirástol k srdcu, že sa u nás cítia dobre a zostanú u nás aj po skončení jarnej časti prvej ligy. Už počas zimnej prestávky sme väčšinu zápasov hrali na celé ihrisko, aby prechod do kategórie U14 bol čo najplynulejší. Všetci hráči v doterajšom priebehu prípravy dokázali, že majú na to, aby v novej sezóne na celom ihrisku boli súčasťou základnej zostavy a ak zostaneme pokope, mohli by sme mať v novej sezóne mimoriadne zaujímavé a konkurencieschopné mužstvo, schopné hrať s kýmkoľvek rovnocennú partiu.

Nadchádzajúca druhá polovica sezóny je pre týchto chlapcov poslednou, kedy budú ešte hrať paralelne na šírku ihriska systémom 7+1. Bude už tréningový proces na jar prispôsobený prechodu na celé ihrisko?
Tréningový proces, ktorý chlapci absolvujú, je už dávnejšie koncipovaný tak, aby bol prípravou na prechod na veľké ihrisko. Úprimne povedané, pre nás bude jarná časť kategórie U13 už iba akousi dohrávkou. Radšej by sme boli, keby sme už mohli hrať na celé ihrisko. Samozrejme, niektoré veci v tréningoch upravíme tak, aby chlapci neboli na jar príliš “rozhádzaní”, aby vedeli, čo majú vo svojom priestore hrať a plnili taktické úlohy tak, aby jar dopadla dobre herne aj výsledkovo. Hlavami sme však už na celom ihrisku.

Ako ste spokojný s priebehom zimnej prípravy?
Podľa meteorológov sme zažili najtvrdšiu zimu za posledných 30 rokov. To čiastočne ovplyvnilo aj našu zimnú prípravu. Účasť detí na tréningoch bola objektívne nižšia ako vlani, čo bolo spôsobené najmä chorobami. Niektoré z nich boli dlhodobejšie a ťahali sa počas niekoľkých týždňov. Štandardom bola účasť 12-13 hráčov na tréningu, zatiaľ čo počas jesene sme mohli pracovať s vyše 20 hráčmi. Niektorí teda logicky pocítia tréningový výpadok. Čo sa týka samotných prípravných zápasov, tie počasie neovplyvnilo s výnimkou domáceho zápasu proti FK Rača, ktorý sa hral za hustého sneženia. Najzložitejším obdobím bol koniec januára, keď sme sa zúčastnili na halových turnajoch a zároveň hrali prípravné zápasy vonku. Chceli sme zápasovú záťaž rozdeliť medzi všetkých chlapcov, aby absolvovali veľkorysú hernú minutáž. Namiesto toho muselo sobotný aj nedeľný program zvládnuť 10-11 chlapcov a najmä z tohto dôvodu sme v niektorých zápasoch nedosiahli priaznivejšie výsledky.

Čomu najviac, ktorým činnostiam ste sa snažili venovať v zimnej príprave?
Neustále a priebežne pracujeme na tom, aby sa zlepšovali individuálne zručnosti chlapcov. Robili sme veľa nácvikov herných situácií jeden na jedného, resp. prečíslení dvoch na jedného, aby chlapci získali väčšie sebavedomie a istotu pri realizovaní týchto momentov v zápasoch. Zamerali sme sa tiež na vzájomnú komunikáciu a spoluprácu, na zlepšovanie koncentrácie. Bez toho sa v dnešnom modernom futbale nedá dosiahnuť dobrý výsledok.

Akými futbalovými, ale aj technicko-taktickými vlastnosťami by sa malo mužstvo vyznačovať na jar?
V našom prípade to do istej miery bude závisieť od sily súpera, proti ktorému budeme hrať. Stále totiž existujú veľké rozdiely v kvalite a celkovej fyzickej vyspelosti medzi našimi hráčmi. Stačí, aby nám vypadli traja kľúčoví hráči a celý zámer, ako hrať, musíme zásadne korigovať. Ak nám to súper umožní, budeme hrať na jar o čosi útočnejšie a priamočiarejšie. Na jeseň sme sa sústredili na zvládnutie medzihry a hľadanie si voľného priestoru. Na jar sa budeme snažiť pretaviť takúto kombinačnú hru na priamejšie ohrozenie bránky súpera a vytváranie si gólových príležitostí. Budeme chcieť, aby hráči dôsledne hrali na svojich určených pozíciách, aby boli v neustálom pohybe, aby sa zlepšila ponuková činnosť a loptu si aktívne pýtali, aby medzi sebou komunikovali. Možno je to naša charakterová vlastnosť, že mnoho našich chlapcov stále hrá akoby “do seba”, introvertne a navonok sa to prejavuje ako absencia sebavedomia. Niekedy úplne stačí, ak spoluhráč upozorní spoluhráča, že má za sebou súpera a podobne. Táto premena nám ide pomaly. Začína to už brankármi, kde to sebavedomie tiež nie je na najvyššej úrovni. Na tomto musíme ešte popracovať, aby chlapci pochopili, že sú na ihrisku jeden za druhého a musia si zakričať, či už verbálne alebo gestami. To je zatiaľ naša viditeľná slabina.

Vlani sme veľa zápasov vyhrali o gól, o dva, čo je pri hre na dvoch ihriskách skutočne ten najmenší rozdiel. Na jeseň sa nám darilo vtedy, keď sme neprehrávali a zápas sa pre nás vyvíjal dobre. V opačnom prípade išla hra  mužstva rapídne “dolu”. Je to už v tejto kategórii prejav akejsi univerzálnej psychiky mužstva?
Po celú jeseň prebiehal istý proces preformátovania hláv našich hráčov. Začali sme trénovať spôsobom, ktorý pri každom jednom cvičení vyžaduje od chlapcov maximálnu koncentráciu. Viacerým trvalo pomerne dlhšie, kým sa na tento stav adaptovali. Jednoducho mali isté staré návyky a my sme im tlačili do hláv nové. Aj to malo za následok, ako sa mužstvo na jeseň správalo v niektorých zlomových momentoch. Uvidíme, či sa nám počas zimy podarilo u väčšiny zafixovať nové návyky. Niektoré prípravné zápasy na veľké ihrisko mi dávajú nádej, že áno. Boli zápasy, v ktorých sme 25-30 minút proti silným súperom (Nitra, Karlova Ves U14) hrali presne to, čo sme si povedali. Ako tréner v zápase potrebujem vidieť isté veci, bez ohľadu na výsledok. Ak ich tam nevidím, musím sa domnievať, že odozva na tréning nie je taká, aká by mala byť. Uvidíme, aká bude jar, ale na jeseň sme sa snažili chlapcov naučiť inak sa pozerať na niektoré veci a inak trénovať, a možno aj preto nám niektoré zápasy nevyšli úplne podľa predstáv.

V tejto sezóne máme veľmi špecifický žreb, pričom na jar budeme hrať doma so všetkými, ktorí sú za nami, a vonku proti tzv. “silnej šestke”. Na čo si môžeme trúfať?
Za vyše dva roky pri tomto mužstve som sa naučil, že radšej nemám nič očakávať. Pri akomkoľvek zápase si nie som na začiatku istý, ako dopadne. Neviem, či je to moja chyba alebo je to “materiálom”, ktorým disponujeme, ale naši chlapci sú zatiaľ dosť nevyspytateľní. Vždy však budem spokojnejší, ak povedzme prehráme o dva góly, a v zápase uvidím z našej strany správne veci, ako v prípade, že budeme nakopávať dlhé lopty a Oliver (Lednár) dá 5 gólov a vyhráme 5:4, ale väčšina hráčov sa nestretne niekoľko minút s loptou, brankári nezaložia postupný útok, ap. Želám si, aby chlapcov predovšetkým obchádzali choroby a zranenia, aby sme mohli hrať čo najviac zápasov kompletní. Treba si uvedomiť, že po tejto jari končí pre chlapcov futbalové detstvo a začne skutočná futbalová rehoľa, tak si tieto najbližšie mesiace spoločne vychutnajme.